Na tohtoročnú misijnú nedeľu bol obetný stôl v našom farskom kostole špeciálne vyzdobený. Urobili sme rozhovor s iniciátorkou výzdoby a animátorkou skupiny birmovancov Evkou Murínovou.
Čím ste sa inšpirovali pri misijnej výzdobe?
Inšpirovala nás misijná nedeľa, ktorá je známou akciou solidarity na celom svete a zároveň mňa osobne viedla aj misijná skúsenosť.
Aké artefakty ste použili?
Pri výzdobe sme použili originálne misijné výrobky zozbierané od niektorých misijných dobrovoľníkov z našej farnosti, ktorí slúžili v misiách, konkrétne to boli výrobky z Ďalekého východu – Sibíri a z Južnej Ameriky – z Peru. Tiež sme sa inšpirovali nafukovacou loptou z Pápežských misijných diel, na ktorej je zobrazený celý svet.
Ako sa zapájali pri výzdobe birmovanci a ako komentovali ich spoločné dielo?
Birmovanci boli veľmi živí a ochotní zapojiť sa. Pri nafukovaní lopty s priemerom 70 cm si odskúšal výdrž svojich pľúc jeden z chlapcov skupiny, každý z birmovancov vyfarbil pár písmen z vety proroka Izaiáša, nakoniec sme všetko uložili a doladili. Jedna slečna zo skupinky na výzdobu povedala: „To je mega J“.
Kde ste boli na misijnej skúsenosti a do čoho ste sa zapojili?
Bola som misijnou dobrovoľníčkou 2 roky v saleziánskom dome na Ďalekom východe, v meste Jakutsk, ide o najchladnejšie mesto našej planéty. S komunitou sme pripravovali rôzne aktivity pre deti, letné tábory, scénky, splavy, výlety, krúžky, takmer každú nedeľu sme sa po svätej omši stretli s farníkmi pri čaji, porozprávali a potom už celé nedeľné poobedie trávili s mladými napr. v prírode, na klzisku, v kine, ale každý z nás mal pridelenú aj službu v kuchyni a pri upratovaní v dome.
Ako ste vnímali miestnych ľudí?
Spájalo nás to, že aj Slovensko aj Rusko sú slovanské národy, boli sme si nejako blízki. Pôvodní domorodci boli trošku iní, mali svoje rituály, často sa obracali na šamanov, uctievali slnko, oheň, vodu, ale boli veľmi jednoduchí a štedrí. Mnoho rodín bolo neúplných, mnohé deti nemali stabilné rodinné zázemie.
Čím vás misia obohatila?
Vďaka misii som prežila intenzívnu Božiu starostlivosť a lásku, otvorili sa mi oči, za čo všetko môžem byť vďačná.
Mali ste aj nejakú humornú situáciu?
Raz som sa vybrala na návštevu ku domorodej kamarátke, prosila ma, aby sme upiekli slovenský koláč. Podľa potravín, ktoré sme mali, to vyzeralo na piškót s ovocím. Keď sme sa pustili do práce, pýtam sa kamarátky: „Máš prosím Ťa mixér? Ona na to, že nie. Hovorím si, super. Tak ideme šľahať ručne. „A prášok do pečiva máme?“. „Nemáme,“ hovorí kamarátka. Výborne. Tak piškót môže byť aj bez prášku do pečiva. „A rúru máme?,“ pýtam sa. Kamarátka vytiahla na kolieskach rúru na pečenie. Super, nemala stupne, hriala jednou teplotou, ale hriala. Upečený koláčik nemal výšku viac ako 5 milimetrov, ale jedli sme ho s úsmevom na tvári. A ďalších humorných situácií bolo ešte veľmi veľa 😀 .
Aký máte odkaz pre mladých?
Snívajte o veľkých veciach a nebojte sa problémov, s Bohom dokážete veľké veci.
